Keď som bola malá, spievala som pesničku o tom, akú majú farby silu a moc zlepšiť svet a urobiť ho pekným, napriek tým, ktorí ho vidia čierny. V tej dobe som nemala potuchy, čo je pozitívne a negatívne myslenie. Veci som len vnímala ako dobré a zlé. Farebný svet bol dobrý a čiernu farbu mal nepriateľ (bola doba seriálu Štyria tankisti a pes).

Rozmýšľam, že keby som mala označiť jednotlivé obdobia ľudského života farbami, tak by som detstvo videla vo svetlých, ľahkých pastelových farbách, mladosť vo veľmi farebnej škále, jeseň života sivo a starobu v tmavých odtieňoch až čiernej farbe. A tu mi napadla tá spojitosť, prečo nechceme starnúť a chceme byť mladí. Chceme byť obklopení farbami, ktoré nás napĺňajú, ktoré nás hrejú, vďaka ktorým sa cítime dobre, mlado, nechceme mať šedivý alebo čierny, smutný a nudný život.

Farba víťazí. Možno to je aj dôvod, prečo si farbíme šedivé vlasy a nechceme, aby na nás bolo vidieť, že sa blížime k sivému obdobiu nášho života.